Tento papagáj je pomerne nenáročný na chov a skrotený jedinec sa môže stať milým rodinným spoločníkom.
Korela má fylogeneticky najbližšie k rodu Calyptorhynchus.
Vedecké meno druhu, Nymphicus hollandicus, je odrazom zážitku prvých Európanov, ktorí uvideli papagájov kakadu v ich prirodzenom životnom prostredí. Cestovatelia ich opisovali ako „tak nádherné, že im svojim vzhľadom pripomínajú mýtické víly“ (nymphicus je latinskou zdrobneninou od slova nymfa). Slovo hollandicus pochádza od starého názvu Austrálie, New Holland (Nové Holandsko).
Veľkosť[upraviť | upraviť zdroj]
Papagáj korela chocholatá je približne 33 cm dlhá. Krídlo môže byť až 179 mm dlhé, chvost môže mať asi 162 mm. Samica býva trochu mohutnejšia ako samec.Korely chocholaté sa naučia rozprávať iba ako samostatné jedince .
Sfarbenie[upraviť | upraviť zdroj]
Samec korely chocholatej je sivý so žltou hlavou a červenou ušnou škvrnou. Letky tohto papagája sú biele a spodná strana chvosta je čierne.
Samička má hlavu sivožltú, oranžové príušné škvrny sú oproti samcovi matnejšie. Letky samičky sú sivobiele, spodná strana chvosta je šedobielo priečne pruhovaná.
U dospelých vtákov hlavne u prírodného sfarbenia sa pohlavie dá zistiť ľahko. Mladí vtáci sa podobajú na samičku. Samčekovia sa obvykle vyznačujú žltším nádychom v tvárovej oblasti. Pohlavie týchto mláďat sa dá zistiť aj tak, že sa u minimálne 4-mesačného mláďaťa vytrhne jedno alebo dve krajné žlté chvostové pierka. Keď namiesto týchto pierok dorastú čierne ide o samca. Žlté pierka dorastú iba u samičiek, alebo v prípade, že sme tie pierka vytrhli u mladších ako štvormesačných mláďat.
Farebné mutácie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem prírodného sfarbenia boli v zajatí odchované rôzne farebné mutácie ako sú lutino, pastelová, škoricová, isabela, straka, perlové, šupinaté, lemované, šedobiele, čierne, či biele (albinitické, aj leucitické). Bežná je biela farebná variácia so žltou hlavou a oranžovými príušnými škvrnami bez odtieňov čiernej, či sivej farby.
Z korely chocholatej sa podarilo odchovať kríženca s kakadu ružovým.[1]
Životné prostredie[upraviť | upraviť zdroj]
Korely chocholaté migrujú v závislosti od výskytu vhodnej potravy a vody po celom vnútrozemí Austrálie. V období sucha sa môžu vyskytovať aj v pobrežných oblastiach. Korela chocholatá sa nevyskytuje na juhozápadnom výbežku a na väčšine východného pobrežia. Obýva hlavne otvorené stepi, savany a pastviny Austrálie. Žije v pároch, menších skupinkách, niekedy aj vo väčších kŕdľoch nomádskym spôsobom života. V dôsledku sucha podniká dlhé cesty za potravou a vodou.
Korela je vynikajúci letec. Jej let je veľmi rýchly a priamočiary. Na zem, či konár dosadá strmlhlav a až v poslednej chvíli pred sadnutím rozprestrie krídla aby stlmila dopad.
Páry korely chocholatej najčastejšie hniezdia v dutinách odumretých kmeňov eukalyptových stromov. Spravidla korely znesú 4 – 5 vajíčok o veľkosti bruška palca dospelého človeka. Pri sedení na vajciach sa samica so samčekom striedajú a asi po 18 – 21 dňoch sa z vajec vyliahnu mladé vtáky. Mláďatá kŕmia obidvaja rodičia. Mladí vtáci sa operia asi po štyroch týždňoch, po dvoch mesiacoch vedia lietať, no rodičia ich ešte aspoň 2 – 3 týždne prikrmujú. Korely dospievajú po deviatich mesiacoch. Samičky sú úplne pohlavne zrelé po 15 a samci po 21 mesiacoch.[2]
V prírode sa korela živí semenami tráv, bylín, drevín, ovocím, rôznymi bobuľami, či obilím pestovaným na poliach v Austrálii.
Chov korely chocholatej[upraviť | upraviť zdroj]
Korela chocholatá je mierumilovný a spoločenský vták, ktorý dobre spolunažíva aj s inými, menšími druhmi papagájov, ako sú papagájce vlnkované, alebo zebričky austrálskej. Tento dobrý letec má rád priestrannejšie voliéry. Vonkajšie voliéry by mali mať vnútorný úkryt pre zimné obdobie, ktoré tento papagáj v našich klimatických podmienkach celkom dobre znáša. Hniezdne búdky by mali mať výšku asi 35 – 40 cm, priemer (šírku) asi 20 cm a priemer vletového otvoru okolo 8 cm.
Dĺžka života korely chocholatej sa udáva okolo 16 – 20 rokov.[3], niektoré zdroje úvádzajú rozpätie medzi 10 – 15 rokov.[4] Je niekoľko prípadov, kedy sa tento papagáj dožil až 30 rokov, najdlhšie sa ale dožil až 35 rokov. V Manchesteri sa jedna korela chocholatá dožila 27 rokov[5]
Domáci miláčikovia[upraviť | upraviť zdroj]
Korela chocholatá je silne socializovaný vták, ktorý ako samostatne v rodine chovaný jedinec rýchlo skrotne. Pre skrotenie sa odporúča odobranie mláďaťa vo veku asi štyroch týžďňov, keď je ešte prikrmované rodičmi a pokračovať v jeho dokrmovaním zmesou mletých vajíčok, v mlieku máčaných, polosuchých piškót. Skrotený jedinec môže napodobňovať niektoré z frekventovaných slov, rôzne zvuky, no väčší talent má na napodobňovanie pískaných melódií. Aj keď sa tento vták hodí do bytových podmienok, jednotlivo chované korely majú sklon reagovať na zvuky v byte, či vonku silným hvízdaním. Pokiaľ sa majiteľ nemá čas takémuto vtákovi intenzívnejšie venovať, je dobré k nemu zabezpečiť partnera, ktorým môže byť aj papagáj iného druhu, akým je napríklad papagájec vlnkovaný.
Klietka pre korelu by mala byť priestranná, umiestnená na mieste bez prievanu, približne 150 – 170 cm nad zemou.
Potrava[upraviť | upraviť zdroj]
Korely chocholaté v zajatí kŕmime zmesami suchého, či naklíčeného prosa, ovsom, slnečnice, zeleným krmivom (púpava, pastierska kapsička, špenát), mrkvou a nedozretýmobilím, ku krmivu potrebujú jemný riečny piesok a nejaký zdroj vápnika (sépiovú kosť, alebo kúsky omietky, či vajcové škrupiny). Vodu im treba dávať denne čerstvú. Korely chocholaté sa rady kúpu. Je dobré, keď majú k dispozícii plochú nádobu s vodou. V období hniezdenia sa kúpu častejšie, lebo si mokrým perím zanášajú vlhkosť do hniezda, pokiaľ sú na chov a nie ako domáci miláčikovia.Domácim miláčikom stačí raz za týžden vlažná sprcha.
Korely - chov
Korela je austrálsky rod papagájov. Po papagájcovi vlnkovanom /andulke/ je druhým najčastejšie chovaným vtákom v klietkach a voliérach chovateľov na celom svete.
Tento papagáj je pomerne nenáročný na chov a skrotený jedinec sa môže stať milým rodinným spoločníkom.
je jedným z druhov, držiaci si u nás veľmi dlhú tradíciu a pre jeho nenáročnosť sa hodí aj pre začiatočníkov, a to ako do chovu, tak aj na držanie sólo. Na nové prostredie si rýchlo zvyká.
Tento kočovný austrálsky papagáj strednej veľkosti a štíhlym telom, sa vo svojej domovine hlučne presúva v pároch alebo v menších skupinách za lepšími podmienkami. Vyhľadáva stromy lemujúce rieky, kde jeho prítomnosť je viac počuť než vidieť. Jeho nenápadné sfarbenie mu dovoľuje splynúť s krovinami a v korunách stromov. Sfarbenie základnej mutácie korely je sivé , u samca so žltou hlavou. Nápadný chochol koriel sa dvíha alebo klesá podľa nálady. Lícne škvrny sú oranžové, u samice spravidla menej nápadné, ako aj jej sivožlté sfarbenie hlavy. Korely majú dlhé tmavosivé krídla s nápadným kontrastom bielej , ktoré su špicaté a zčasti lemujú dlhší stupňovitý chvost. Celková veľkosť cca 32 cm. Mláďatá sa sfarbením podobajú samici. Pohlavie sa rozoznáva podľa sfarbenia hlavy, presnejším znakom sú však spodné okrajové strakaté chvostové perá, ktoré u samcov po preperení nahrádzajú perá tmavosivé až čierne, bez škvŕn. Po prvom preperení u samíc narastú znovu perá rebríčkovo strakaté. / po 3-4 mesiacoch je u koriel možné presne rozlíšiť samca od samice aj vytrhnutím týchto okrajových spodných chvostových pier, ktoré pri dorastaní presne určia pohlavie podľa spomínanej spodnej farby pier - túto metódu prevedie skúsený chovateľ / Korely dospievajú v deviatom mesiaci života, odchov sa doporučuje však až od 15 mesiacov u samičiek a od 21 mesiacov u samčekov, aj keď pohlavne sú dospelé oveľa skôr.
Korela - mutácie:
Okrem prírodného sfarbenia boli v zajatí odchované rôzne farebné mutácie ako sú lutino, pastelová, škoricová, isabela, straka, perlové, šupinaté, lemované, šedobiele, čierne, či biele (albinitické aj leucitické). Bežná je biela farebná variácia so žltou hlavou a oranžovými príušnými škvrnami bez odtieňov čiernej, či sivej farby.
-sivá a svetlosivá
-biela /s čiernymi očami /
-albín /s červenými očami /
-žltá
-škoricová a jej svetlejšia forma ISABELA
-straka
-perlová
-perlová straka
-žltá straka
-čierna
-bielohlava
-žltolíca
Korele ponúknite klietku o rozmeroch 80x70x100cm /na šírku/, aj keď najvhodnejšími podmienkami je pre ňu priestranná vonkajšia voliéra. Pre chovný pár koriel pripravte búdku o rozmeroch - dno 25x25, výška 35-40 cm a otvor 8 cm. Zhruba po desiatich dňoch párenia samica znáša 4-8 bielych vajec , na ktorých sa pri zahrievaní striedajú obaja rodičia. Korely nenechávajte hniezdiť viac ako 2x do roka. Hniezdna sezóna začína zväčša od apríla. Inkubačná doba sa uvádza od 19-23 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia, ktoré cca po 3 týždňoch opúšťajú búdku a krmí ich len samec. Samica sa chystá na ďalší odchov. Jedinec ako aj korela v páre dokáže rýchlo skrotnúť a má aj sklon k napodobňovaniu rôznych zvukov, ako aj naučiť sa pár slov. V tomto nadaní je však šikovnejšia veľakrát práve menšia andulka. Korela sa rada kúpe a to pravidelne hlavne pri hniezdení. Je nutné pripraviť vhodnú širokú misku s vodou na tento účel.
Korelám ponúknite kvalitné zmesi pre austrálske papagáje, zložené z prosa, menšieho podielu rôznych druhov slnečníc, ovsa, lesknice a pšenice. Nezabúdajte na ovocie , zeleninu, bobuľoviny a zelené krmivo a konáriky /jablko, mrkva, šalát,púpava, skorocel, jarabina, čerstvé vetvičky ovocných stromov, vŕby, jarabiny /. V období odchovu ponúkajte pred znáškou, ako aj neskôr mlláďatám vaječnú zmes z vareneho vajca s nastrúhanou mrkvou a rozdrvenou piškotou, či ovsenými vločkami. Vhodným doplnkom je aj tvaroh, rozomleté škrupiny z vareného vajíčka a minerálny blok.